odtokmysle

    Dnes som bol pozrieť svoju starú mamu v nemocnici. Má 78 rokov. V utorok utrpela ľahkú mozgovú porážku. Chvalabohu, jediný následok je ten, že stratila jemnú motoriku v ľavej ruke.
Doteraz som si akosi nepripúšťal, že táto moja babka by až tak starla. Poviem vám, to je taká sekera, že až. Okomentuje všetko bez okolkov. Keď sa jej niečo nepáči, hodí to do pľacu a už je oheň na streche. S mojim otcom je väčšinou "na nože", proste dokonalá svokra.
Tak ale zdá sa, že aj táto superbabka starne. Tento rok je v nemocnici už druhýkrát. Najprv žalúdočné vredy a teraz toto. Ale neopúšťa sa ani na chvíľku.
    Ako som tam dnes zavítal, náhodou som vstúpil do družného rozhovoru troch starých dám - moja babka, "svatka" a káámoška z vedľajšej izby. Témy boli priam neuveriteľne aktuálne. Je lepší Anopirin alebo Acylpirin? Pomáha na boľavé nohy Alpa alebo Lesana? Je cholesterol 5,2 veľa alebo málo? Môže Ándika od susedov prežiť s tlakom 200? Čo ak niektorá vo vani dostane infarkt a nájdu ju až o tri dni ako tamtú susedku?
Dámy, zjavne vyrovnané s odchodom na druhý svet, sršali takým humorom, že som sa aj trocha začudoval. Vekový priemer 80,  na internom oddelení, po porážke a samé hihihi, hahaha.

Vyberám nasledovné perličky:

- Čo si nezafarbíš tie šedivé vlasy?
- Šedivé vlasy sú na "tam hore" moderné.

- Aha, koľko sily mám v tej druhej zdravej ruke.
- Máš veru, ešte ťa raz vydáme.

- Nieže sa budeš trepať sama do vane. Strepeš sa, a pojdeš tam.
- Tak keď nepojdem tam, tak pojdem v záhrade pri okopávaní.

- Keď mňa naposledy priviezli do nemocnice v bezvedomí, nemali ma kam dať. Dali ma na izbu k takej, čo celú noc kričala. Ale potom bolo už lepšie, potom umrela.

No mne sa najviac páčilo toto:

- Dievčatá, narodili sme sa, tak musíme aj skapať...
- Svatka, ale my sa nedáme :)

    Človek si pri takýchto starých ľuďoch stihne uvedomiť, že žije len raz. A keď oni vyžarujú toľko životného optimizmu, po tom, čo sú dva - trikrát ročne hospitalizovaní, tak my mladí by sme si tento krátky život mali vážiť o to viac.

    Len teraz rozýšľame, ako dostať babku do paneláku v našom meste, aby sme ju mali blízko, keď celý život prežila na denine... hm, čo jej dáme okopávať, aby sa nenudila? :)