odtokmysle

    Bol jeden z tých teplejších aprílových dní. Sedel som v električke a tá sa pomaly plazila obvyklou cestou - smer Rača.
Pozeral som z okna von, nečumel, ale monitoroval som okolie, haha. Pri jednej zo zastávok električka pribrzdila a ja som tam zbadal päť kusov asi tak 16 - ročných dievčat. Ani sa nedá povedať - jedna krajšia ako druhá, lebo všetky boli milé, mladé a krásne, ale vlastne rovnaké - jedna ako druhá - milá, mladá a krásna.
- Šušurky! - Hovorieva jeden môj kamarát na takéto pekné bytosti.
- Hm, päť šušuriek sedí na zábradlí- tak mi mysľou preletelo.
V družnom rozhovore, hompálali nožičkami a v úsmevoch cerili biele zúbky.
- jedna ako druhá - rovnaké pohľady, rovnaké tiene na očiach, asi všetky použili jeden lesk na pery, rovnaké vlasy - padnuté na plecia, hnedé, zvlnené. Rovnaké bundičky - biele s kapucňou, ružové tričká tesne obopínali ich mladé rozkvitnuté telá, rovnaké výstrihy. V krku mobil, na chrbte batoh. V batohu tri knižky, päť zošitov, minerálka, sladký parfém, maľovátka, denníčky. Úzke rifle, najlepšie so zlatými flitrami a zlatým opaskom, pod rifľami nohavičky trocha vlhké... možno z toho tepla možno z predstáv "o tom úžasnom chalanovi z vedľajšiej triedy". A pod nohavičkami to, o čom chalan tajne sníva po nociach... a nielen on. Možno mi to aj v danej chvíli prišlo trocha zvrhlé, no aspoň tých 20 sekúnd som spoza okna električky obivoval päť šušuriek, čo sedelo na žábradlí a aj im trocha závidel ešte detsky ľahostajný postoj k životu.
Električka sa lenivo pohla svojím smerom - zbohom šušurky ...